Psychagogia s.r.o.

Dôležitosť efektívnej psychologickej liečby psychických chorôb v systéme zdravotníckej starostlivosti.

PhDr. Miloš Šlepecký, CSc., MUDr. Berta Skusilová, PhDr. Kata Piačková,
MUDr. Alžbeta Močiliaková
V našom príspevku chceme poukázať na význam efektívnej psychoterapeutickej liečby v systéme celkovej zdravotnej starostlivosti. Zaoberáme sa tiež možnými dôsledkami, ku ktorým môže dôjsť pri nedostatočnej, alebo chýbajúcej psychologickej liečbe. Túto v súčasnosti poskytujú klinickí psychológovia a psychoterapeuti, ktorí sú súčasťou celkového systému zdravotnej starostlivosti a sú dostatočne vzdelaní a pripravení poskytnúť pacientom požadovanú starostlivosť. Máme za to, že v súčastnej dobe nie je reálne, aby si väčší počet pacientov mohol dovoliť uhrádzať psychoterapeutickú starostlivosť priamo. V prípade neuhrádzania, alebo nedostatočného uhrádzania tejto starostlivosti zdravotnými poisťovňami, bude dôsledkom zneužívanie zdravotníckych služieb inde a neefektívna liečba bude dlhodobo zaťažovať rozpočty zdravotných poisťovní. Vychádzame z nasledujúcich údajov”Každý desiaty chronický schizofrenický pacient môže spáchať samovraždu, úmrtnosť pri mentálnej anorexii je podľa literárnych údajov od 4,4% do 15%, pri vážnej depresii hrozí suicídium stále. Depresia je podľa údajov National Mental Health Asssociacion z mája 1999 druhá najčastejšia príčina predčasnej smrti a invalidity. Desať percent hraničných porúch osobnosti spácha samovraždu. U panickej poruchy je 18 – krát vyššie riziko samovraždy ako u ľudí bez psychiatrickej anamnézy.
Na Slovensku bolo v roku 2000 hlásených 462 prípadov samovrážd, na tomto počte sa podieľalo 385 mužov. Počet hlásených samovražedných pokusov bol 722. /Zdravotnícka ročenka SR, 2000/.
Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1990 sú medzi najčastejšími príčinami invalidity na prvom mieste unipolárna depresia v počte 10,7% prípadov, na štvrtom mieste je abúzus alkoholu v 3,3%, na šiestom mieste je bipolárna porucha v 3% prípadov, na deviatom mieste je to schizofrénia v 2,6% prípadov a na desiatom mieste obsedantne kompulzívna porucha v 2,2% prípadov.
Na Slovensku bolo v roku 2000 priznaných 15 917 invalidných dôchodkov v tom bolo 8 832 plných a 7 085 čiastočných invalidných dôchodkov. V porovnaní na treťom mieste príčin priznania dôchodku boli duševné choroby /2 309 prípadov/ t. j. 14,5%. Duševné poruchy sú častou príčinou invalidity a to nielen psychotické ochorenia, ale aj depresia, obsedantne kompulzívna porucha, panická porucha s agorafóbiou, poruchy príjmu potravy, alkoholové a drogové závislosti.
V prevencii a liečbe týchto porúch je úloha klinických psychológov nezastupiteľná.
Duševné poruchy začínajú v detstve, majú tendenciu pretrvávať celý život, spôsobujú postihnutým utrpenie, vedú ich k stálej závislosti na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a znižujú kvalitu ich života.
U mnohých duševných porúch je psychoterapeutická liečba metódou prvej voľby /špecifické fóbie, panická porucha, agorafóbia, obsedantne kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha, poruchy príjmu potravy, poruchy správania u detí, osobnostné poruchy, alkoholová a drogová závislosť/. U ďalších porúch je potrebné využívať kombináciu farmakoterapie a psychoterapie /depresie, psychotické poruchy/.
Naše prepočty ukazujú, že priame náklady na psychoterapeutickú starostlivosť sú polovičné v porovnaní len s farmakologickou liečbou a psychoterapeutická liečba je podľa metaštúdií účinnejšia. Výhodnosť psychoterapie sa ešte zvýrazní pri zahrnutí nepriamych nákladov /ďalšie vyšetrenia a návštevy špecialistov, chybná liečba vedúca k závislosti, zbytočná hospitalizácia, návštevy na LSPP, práceneschopnosť, invalidita atď./
Tieto závery sú v súlade s literárnymi údajmi. Stein a Hollander /2002/ uvádzajú, že celkove stáli duševné choroby v USA v roku 1994 204,5 miliárd dolárov. Z toho úzkostné poruchy stoja spoločnosť 85,006 miliárd, schizofrénia 44,898 miliárd, afektívne poruchy 41,775 miliárd a iné poruchy 52,711 miliárd dolárov. V štúdii pod patronátom Národného inštitútu duševného zdravia v USA výskumníci zistili, že pacienti, u ktorých sa preukázala duševná porucha, ktorí však neboli psychologicky liečení, využívali všeobecnú zdravotnú starostlivosť dvakrát častejšie ako iní pacienti. /Regier a kol. 1977/.
Pacienti s medicínsky nevysvetliteľnými príznakmi tvoria 4-16% pacientov praktických lekárov a približne 2-4% populácie. Títo pacienti podľa prof. Nezu využívajú až 33% všetkých lekárskych vyšetrení, 25% nákladov na lieky, 50% návštev u špecialistov a 50% hospitalizačných dní. Pacienti často kolujú medzi rôznymi špecialistami (“doctor shopping“). U ďalších 42% pacientov sa objavujú medicínsky nevysvetliteľné príznaky ako vedľajší problém. Liečba býva spravidla neúspešná. Pokiaľ pacient pristúpi na psychologickú liečbu, ušetrí sa 50% celkových zdravotníckych nákladov. /Možný a kol. 2002/
Jones a Vischi /1979/ urobili prehľad 33 štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom psychologickej liečby a využívania všeobecnej zdravotníckej starostlivosti. V prípade poskytnutia vhodnej psychoterapeutickej liečby sa znížilo využívanie iných foriem zdravotníckej starostlivosti od 5% do 80%.
Zmenil sa tiež pohľad na úzkostné poruchy. Nejedná sa o banálne ochorenia, ale o vážne zdravotné ťažkosti, ktoré predstavujú výraznú ekonomickú záťaž. / Stein a Hollander, 2002/. V USA to bolo 65 miliárd dolárov, alebo 31,8% celkových nákladov týkajúcich sa všetkých duševných chorôb. Tento celkový odhad sa skladá z nákladov na liečbu týchto chorôb, čo je 14,9 miliárd v porovnaní s podstatne vyššími nepriamymi nákladmi, kde je strata produktivity odhadovaná na 49,6 miliárd. Nepriame náklady úzkostných porúch predstavujú 76,3% celkových nákladov na úzkostné poruchy a 47,3% nepriamych nákladov u všetkých duševných porúch. Tieto údaje poukazujú na fakt, že vhodná psychologická liečba nielenže pomáha pacientovi, ale tiež šetrí nákladnú zdravotnícku starostlivosť.
Vo Veľkej Británii sú priame náklady súvisiace s depresiou odhadované na 420 miliónov libier, zatiaľ čo nepriame náklady predstavujú 3 miliardy libier /Kind a Sorensen, 1993/. Greenberg a kol. /1993/ odhadujú v USA ročné náklady na depresívne poruchy na 43,7 miliárd dolárov. Z toho iba 28% čiže 12,4 miliárd súviselo s priamymi nákladmi na liečbu, ako je lekárska a psychiatrická starostlivosť. 55% čiže 23,8 miliárd dolárov sa vynaložilo na nepriame náklady súvisiace s neliečenými, alebo neadekvátne liečenými depresívnymi poruchami, ako je zvýšená absencia, alebo znížená produktivita práce. Depresia je spojená s väčším počtom návštev a telefonátov lekárovi, so zvýšeným robením laboratórnych testov a zbytočnými preskripciami. /Weissman a Klerman, 1997/. Odhaduje sa, že 66% nediagnostikovaných depresívnych pacientov navštívi praktického lekára 6 x častejšie kvôli telesným ťažkostiam, ktoré maskujú depresiu. Tieto náklady môžu byť znížené účinnou liečbou depresívnych porúch. Podobne niekoľko štúdií preukázalo, že keď pacient s telesnou chorobu trpí i duševných chorobou môžu sa náklady na liečbu znížiť včasnou adekvátnou psychiatrickou intervenciou.
Košickí autori Pálová a kol. zistili depresívne symptómy u 61,2% pacientov 7-10 dní po IM. 70% z nich súhlasilo s psychiatrickou liečbou. U pacientov po IM s depresiou, ktorí neboli liečení kvôli depresívnym symptómom bola 4 x vyššia mortalita. V nedávnej štúdii zistil Dr. J. Blumental, že mužskí pacienti s chorobami srdca, ktorí sa zúčastnili programu na zvládnutie stresu mali v päťročnom sledovaní menej srdcových príhod ako pacienti, ktorí sa podrobili rehabilitácii alebo štandardnej liečbe. /Monitor on Psychology, vol. 33, No. 6, 2002, str. 50./
DeLeon /2002/ uvádza, že jedným z najväčších problémov v medicíne v USA sú choroby, ktoré sú spôsobené správaním pacienta, zvlášť jeho „životným štýlom“. Viac ako 50% mortality z 10 najčastejších chorôb vedúcich k smrti je spôsobených „životným štýlom“ pacientov.
Na príklade rakoviny Derogatis /1986/ tvrdí, že motivácia a správanie sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré určujú efekt liečby v rôznom spektre nádorových chorôb. Psychologický stav pacienta má taký istý vzťah k výsledku liečby ako jeho biologický stav. Zdá sa, že vyliečenie takých chorôb ako rakovina je spojené tiež so správaním a kognitívnym štýlom pacienta. Psychologické postupy, ktoré používajú behaviorálne techniky môžu zabrániť výskytu takých reakcií ako úzkosť, vyhýbanie sa nutným liečebným zákrokom. Údaje z psychoineuromunológie poukazujú na fakt, že po silnom stresovom zážitku dochádza až k 30% zníženiu imunity pacientov.
Podľa nášho názoru liečba psychických chorôb patrí do solidárneho balíka spolu s kardiovaskulárnymi a onkologickými ochoreniami. Psychické poruchy predstavujú vážny zdravotný problém. Niektoré duševné poruchy pri neliečení, alebo chybnom liečení vedú k smrti pacienta.
Údaje z literatúry a praxe ukazujú, že u ľudí s psychickými problémami, ktorí nie sú primerane psychoterapeuticky liečení dochádza k zvýšeniu priamych nákladov u iných medicínskych odborov a k výraznému zvýšeniu nepriamych nákladov. Ak sú psychologické služby dostupné, pacienti prestávajú zneužívať iné zdravotníckej služby. Začlenenie psychologických liečebných postupov do služieb hradených poisťovňami nespôsobuje iba presúvanie prostriedkov z jedného poskytovateľa na druhého, ale prináša jasné úspory poisťovniam a prospech ich poistencom.

Leave a Reply